utorok 7. októbra 2014

Švédsky kráľ, atómová bomba a iné trampoty (Jonas Jonasson - Analfabetka, která uměla počítat)

Nombeko Mayeki je mladá žena, ktorá vyrastala v Sowete, teda na veľmi chudobnom predmestí Johannesburgu. Otca mala naposledy vo svojej prítomnosti 20 minút po tom, ako ju splodil. Za matku mala ľudskú trosku, takže ako desaťročná osirela. Nombeko už ako päťročná začala pracovať ako vynášačka latrín a s latrínami pracovala ďalších desať rokov. Nombeko síce bola analfabetka, no čísla boli jej parketa. A tak sa ani nenazdala, a už sa zapletie do juhoafrického jadrového programu, začne predávať falošné sochy z dynastie Chan, či na jej ramenách bude stáť budúcnosť Švédska. 
Druhý počin švédskeho autora Jonasa Jonassona (opäť) spôsobil vo svete veľký rozruch. Podobne, ako to bolo pri Storočnom starčekovi, ktorý vyliezol z okna a zmizol, tak aj Analfabetka, ktorá vedela počítať sa dlho držala na popredných miestach rôznych svetových rebríčkov, predali sa z nej tisíce výtlačkov a už o nej určite vie každý knihomoľ.
Ak by som mal určiť jedno slovo, ktoré by vystihovalo knihu, tak by to bola jedinečnosť. Toľko originality som nezažil poriadne dlho (naposledy asi pri Forrestovi Gumpovi, ale tam to už trochu prechádzalo do absurdnosti), preto knihu zaraďujem medzi jednu z najoriginálnejších kníh, ktoré som doposiaľ prečítal. Autor v nej spojil veci, ktoré by bežnému človeku ani nenapadlo spájať. Veď už v úvode knihy bolo spomenuté, že šanca, aby sa černošské dievča vyrastajúce v juhoafrickom Sowete stretla spolu so švédskym kráľom a predsedom vlády, bola jedna ku 45 766 212 810. A predsa sa stretli.

Soweto, Juhoafrická republika
Autor sa so satirou, ale aj s humorom, zaoberá rôznymi témami. Predovšetkým politika, rasizmus, ľudská hlúposť, fanatizmus, ale aj napríklad to, či kráľ podrezáva sliepky, alebo nie.
V knihe sa stretávajú postavy úplne rôzneho pôvodu, rôznej rasy, rôznej národnosti, no hlavne rôznych pováh. Skvelým prípadom je Holger a Holger. Holger a Holger sú jednovaječné dvojčatá, ktoré vychoval fanatik usilujúci sa o zvrhnutie monarchie. Holger č. 1 po otcovi zdedil tupohlavosť a cieľ zničiť švédsku monarchiu. Okrem toho nič nechápe, nedokáže myslieť za seba a so svojou priateľkou "revolucionárkou" (ktorá je príšerne otravná) pokazia všetko, čo sa pokaziť dá.  Holger č. 2 je presný opak svojho brata - je inteligentný, rozvážny, duchaprítomný, vnímavý.
Nombeko by sa postupne určite vypracovala na úroveň šéfovej pravej ruky, pravda, keby to nebola ona, ale najmä keby nemala chybnú farbu pleti. Preto jej musel vystačiť titul slúžka, hoci popri upratovaní prečítala všetky správy šéfa výskumného tímu, hrubé bachanty opisujúce problémy, výsledky testov a analýz. Slovom, všetko to, do čoho sa inžinier radšej ani nepúšťal. 
– O čom je táto kravina? – spýtal sa jedného dňa inžinier Westhuizen a vrazil svojej slúžke do rúk štós papierov.
Nombeko si ich prečítala a podala správu.
– Ide o analýzu dôsledkov statického a dynamického pretlaku pri rozličnom počte kiloton na jednu bombu.
– Hovor tak, aby ti človek rozumel, – zašomral inžinier.
– Čím je bomba silnejšia, tým viac budov vyletí do vzduchu, – vysvetlila Nombeko.
– To by predsa pochopil každý idiot! S kým sa to tu musím baviť?! – odvrkol inžinier, nalial si koňak a požiadal slúžku, aby sa pratala kadeľahšie.
Keďže politika je jednou z hlavných tém príbehu, často sa tam spomínajú skutočné politické osobnosti, alebo dokonca tam aj vystupujú. Mená si síce nepamätám, lebo kto by si pamätal mená juhoafrických premiérov, prezidentov, atď.? Ale v príbehu vystupoval aj Karol XVI. Gustáv, teda súčasný švédsky kráľ, a švédsky predseda vlády, ktorí mali veľmi zaujímavé a zábavné roly. Švédsky kráľ najprv zabil sliepku na večeru a potom holými rukami vymenil olej v aute. A predseda vlády kopal zemiaky. A ešte, aby toho nebolo málo - stihli sa tam aj opiť. Zaujímalo by ma, že či tí dvaja v reálnom živote vedia o Analfabetke, ktorá vedela počítať. Lebo celkom si ich viem predstaviť, ako si to čítajú a smejú sa nad tým.

Štýl autora mi perfektne sadol, aj keď som tentoraz knihu nečítal, ale počúval ako audioknihu. Fakt sa to (čítalo) počúvalo veľmi príjemne a už sa neviem dočkať, kedy sa dostanem k Starčekovi. Ak sa mám ešte vyjadriť k audioknihe, tak počúval som to v češtine a nahovoril to Martin Stránský. Jeho hlas mi celkom vyhovoval, pretože som nemal problém s tým, že by som prestal vnímať príbeh a dokonca ma ani po toľkých hodinách nezačal jeho hlas otravovať. Pri priamej reči trochu afektoval, čo považujem za mínus, ale nebolo to nejakým výrazným problémom.
Na záver môžem pokojne skonštatovať, že Analfabetka, ktorá vedela počítať je veľmi dobré dielo od kvalitného švédskeho spisovateľa (aj keď toho zatiaľ veľa nenapísal) a odporúčam ju všetkým, ktorí majú radi humor a chcú si spríjemniť pár večerov.

moje hodnotenie: 70%

Jonas Jonasson - ANALFABETKA, KTERÁ UMĚLA POČÍTAT
Audiokniha vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve Panteon. Načítal Martin Stránsky. Preložila Luisa Robovská.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára