nedeľa, 25. mája 2014

Mizerný život Holdena Caulfielda (J. D. Salinger - Kto chytá v žite)

Holden Caulfield je hlavným hrdinom v známej knihe Kto chytá v žite, ktorá sa dostala aj na zoznamy povinnej literatúry. Holden je šesťnásťročný študent, ktorý vedie neúspešný život. Škola ho nebaví, nemá šťastie na dievčatá, nemá poriadnych priateľov. Holdena už štvrtýkrát vyhodili zo školy a v knihe opisuje tri dni jeho cesty domov, počas ktorej stretne veľa rôznych ľudí.
Pred čítaním knihy som toho o nej veľa nevedel. Vedel som akurát, že bola inšpiráciou Marka Chapmana zabiť Johna Lennona, a že v minulosti bola často cenzurovaná a zakazovaná. Do čítania som sa vrhal bez nejakých väčších očakávaní a som tomu rád, pretože ak by tak nebolo, tak by som bol poriadne sklamaný.
Holden je naozaj svojská postava. Vraj sa čitatelia tejto knihy delia na tých, ktorí Holdena milujú, a tých, čo ho nenávidia. Ja budem asi niekde bližšie k druhej skupine, lebo síce mi poriadne liezol na nervy, ale nemôžem povedať, že by som ho nenávidel. Dokonca ku koncu som ho už aj začal tak trošku chápať, no aj tak to nebolo ono. Všetko a všetkých nenávidel. V knihe bolo naozaj minimum ľudí, o ktorých nepovedal nič škaredé. Vlastne dalo by sa povedať, že počas celej knihy mal depresiu
„Bohatstvo, ako ja školu nenávidím! A nielen školu. Všetko. Nenávidím život v New Yorku a vôbec. Nenávidím taxíky a autobusy na Madison Avenue so šoférmi, čo večne na teba revú, že sa vystupuje vzadu, nenávidím výťahy, v ktorých sa musím voziť, ak chcem ísť von, predavačov u Brooksa, čo ti donekonečna skúšajú nohavice, nenávidím to...“
Niekedy mi Holden pripadal dementný. Bol to klamár. Často len tak začal byť k ľuďom hnusný a nepríjemný, všetko odsudzoval, vo všetkých videl len to zlé a na svetlé stránky života nedovidel. Jediná osoba, na ktorej mu naozaj záležalo, bola jeho mladšia sestra Phoebe. Tá bola jedna z mála neotravných postáv. Dokonca aj perfektne zhodnotila Holdena, keď mu povedala: "Ty nemáš rád vôbec nič."
Čo mi prišlo ešte dementnejšie, je štýl písania. Je to písané v prvej osobe jednotného čísla, teda z pohľadu Holdena. Vravel, že má rád knihy a číta veľa, no jeho slovná zásoba bola naozaj chabá. Vadili mi tam dlhé odseky, v ktorých vedel písať aj o piatich rozličných myšlienkach. Veľakrát opakoval tie isté frázy a bohatstvo! Miestami mi aj napadlo, že budem počítať koľkokrát povedal "bohatstvo", no nechal som to tak. (UPDATE: Na internete som zistil, že vraj tam je 237-krát) Na každej strane to bolo aspoň dvakrát. Ak náhodou nefilozofoval nad somarinami, tak sa sem-tam naskytli aj nejaké dialógy, no tie za veľa nestáli. Často sa rozprával s osobami, ktorých odpovede boli "čože?" alebo "nechajme to tak", čo ma hrozne iritovalo, pretože potom boli tie konverzácie naozaj hlúpe
Je veľa ľudí, ktorí si Holdena obľúbili a táto kniha patrí medzi ich najobľúbenejšie, no ja určite medzi nimi nie som. S Holdenom sa absolútne nestotožňujem, jeho problémy mi pripadajú primitívne a nechcelo sa mi veriť, že nemá žiadne túžby, sny, plány do budúcnosti. Neviem, či použijem to správne slovo, no jeho zmýšľanie mi prišlo obmedzené.
Kniha mi skoro nič nedala. Nečakajte žiaden akčnejší dej, celá kniha bola iba súborom myšlienok priblblého adolescenta. Preto tejto knihe nedávam žiadne vyššie hodnotenie.

moje hodnotenie: 3/10


Z Á K L A D N É    I N F O R M Á C I E
Názov knihy: Kto chytá v žite
Autor: J. D. Salinger
Žáner: klasika
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Rok vydania: 2006
Rok vydania originálu: 1951 
Prekladateľ: Viera Marušiaková
Počet strán: 168

4 komentáre:

  1. To já se asi řadím do té skupiny, která má Holdena ráda. Tu knihu jsem četla už před delší dobou, a pamatuju si, že mi trvalo docela dlouho, než jsem si zvykla na Holdenovu mluvu, ale potom mi už přišla prostě zábavná (v češtině třeba pořád říká "to mě umrtvilo"). Ani jeho problémy mi nepřišly primitivní. Myslím, že se s ním hodně dospívajících dokáže ztotožnit. Ale je to vážně svérázná kniha, takže chápu, proč se ti nelíbila. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No neviem, mne akosi nesadol, no ku koncu knihy to bolo naozaj lepšia ako na začiatku, no ako som už spomenul, ešte stále to nebolo ono. Hej, všimol som si, že tú frázu českí čitatelia spomínajú, no v slovenčine bolo "to ma zabilo" a to mi pripadá bežné. :D :)

      Odstrániť
  2. Prednedávnom som to čítala ako povinnú literatúru a vážne ma to nebavilo. Knižka o ničom a hlavný hrdina idiot :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Túto knihu som čítala asi pred mesiacom a niečo, a tiež ma veľmi nezaujala. Rozhodne mi neprišla ako kniha, ktorú by si mal každý prečítať. Autorov štýl mi veľmi nesadol a po prečítaní som ostala taká trochu prekvapená, že ani vôbec neviem, o čom to bolo - o tej ceste? alebo o tom rozpoložení tínedžera? alebo čo? :D
    To opakovanie slov sa mi zo začiatku zdalo ako dobrý refrén na ozvláštnenie textu, no s každou ďalšou stránkou mi to viac a viac liezlo na nervy :D

    OdpovedaťOdstrániť